Stav pitnej vody na Slovensku – je pre nás bezpečná?

Voda predstavuje základ nášho života. Viac ako 60% hmotnosti ľudského tela tvorí voda a tá je pre nás dôležitejšia než jedlo, ktoré konzumujeme. Bez pravidelného príjmu kvalitnej vody nedokáže ľudské telo optimálne fungovať. V súčasnosti sa podľa mňa stále podceňuje význam vody pre ľudské zdravie, ale dobrá správa je, že si čoraz viac ľudí začína uvedomovať jej dôležitosť.

Poznámka: Táto séria článkov má spolu 7 článkov. Jednotlivé články o vode si môžete prečítať tu:

1. Stav pitnej vody na Slovensku – je pre nás bezpečná?
2. Je vodná filtrácia nebezpečná? (+ správny pitný režim)
3. Veľký prieskum vodných filtrácií
4. Ktorú vodu by ste mali piť? Z vodovodu, balenú, filtrovanú či minerálnu?
5. Balené vody, ktoré sú najvhodnejšie?
6. Ako správne vybrať minerálnu a pramenitú vodu?
7. 5 výhod minerálnych vôd + aké majú liečivé účinky?

Prečo je potrebné hovoriť o pitnej vode?

Keďže je voda pre nás taká dôležitá, je potrebné hovoriť o jej kvalitách a účinkoch na naše zdravie. Avšak nie je všetko zlato, čo sa blyští. Dnešné moderné technológie a náš spôsob života zmenili kvalitu a zloženie pitnej vody. Svojimi „pokrokmi“ sme postupne otrávili jeden z najcennejších darov, ktoré nám príroda podarovala.

Aj preto vám vo svojej rozsiahlej sérii článkov prezradím, v akom stave je pitná voda na Slovensku, čo nám z nej hrozí a ktoré oblasti sú najviac postihnuté, ako môžete vyriešiť problém s nekvalitnou pitnou vodou a ktoré tekutiny by ste mali prijímať pre dosiahnutie optimálneho zdravia.

Pred niekoľkými rokmi som napísal sériu 7 článkov o vode, ktorú si môžete prečítať tu. Tieto články boli jedny z najčítanejších, čo naznačuje váš záujem o túto problematiku. V pôvodnej sérii som sa zameral na význam vody pre naše zdravie, kvalitu pitnej vody v SR a na nebezpečenstvo chlóru a fluoridu, ktoré sa do vody pridávajú alebo sa v nej nachádzajú.

V tejto sérii sa viac zameriam na zdroje znečistenia pitnej vody a správne zdroje tekutín, ktoré rozoberiem z pohľadu kvality a prospešnosti pre naše zdravie. Podrobne porovnám pitnú vodu, minerálne a balené vody či iné zdroje tekutín, vyhodnotím ich prospešnosť a dám vám odporúčania pre ich príjem.

V tomto prvom článku vám prezradím, v akom stave je pitná voda v SR a čo ju najviac znečisťuje. Čítajte ďalej.

Odkiaľ pijeme vodu?

Ako iste viete, Slovensko má veľmi veľké zásoby pitnej vody. V tomto smere by sme dokázali uspokojiť až vyše trojnásobok obyvateľstva (asi 16 miliónov ľudí). Ako zdroje pitnej vody využívame  podzemnú (82,2 %) a povrchovú vodu (17,8 %). Najviac využívame podzemné vody, ktoré patria k najväčším bohatstvám našej krajiny a v niektorých krajoch (BA, TT, NR) sú jediným zdrojom pitnej vody.

Napriek uvedeným faktom sú v SR oblasti, kde nie je taký nadbytok vody. A čo je horšie, v niektorých vodárenských zdrojoch aktuálne prebieha nadmerný odber podzemnej vody, čo môže ohroziť budúcnosť vodných zásob. V súčasnosti však ešte stále máme nadbytok pitnej vody, ktorá k nám prúdi prevažne zo 101 útvarov podzemných vôd (z toho 26 útvarov geotermálnych vôd), ktoré slúžia ako zdroje pitnej vody v SR (1).

Na prvý pohľad sa teda môže zdať, že sa môžeme tešiť z nadbytku pitnej vody a piť vodu z vodovodu koľko nám hrdlo ráči. Zdanie však môže klamať a náš moderný spôsob života nás pomaličky vedie do záhuby. Preto by sme mali hľadať cestu opačným smerom a nájsť riešenia, ktoré budú z dlhodobého hľadiska prospešné pre našu spoločnosť a životné prostredie.

Je voda z vodovodu bezpečná?

Na začiatok je potrebné uviesť, že čistá voda je najvhodnejší zdroj tekutín. Ak by k nám čistá voda prúdila z vodovodných kohútikov, nemal by som ani dôvod písať túto sériu článkov. Lenže to tak bohužiaľ nie je.

Naše podzemné vody (zdroj pitnej vody) sú v mnohých oblastiach znečistené a pravidelne do nich unikajú viaceré toxíny, ktoré môžu poškodiť naše zdravie. O stave podzemných vôd v SR mala v roku 2014 zaujímavú prednášku pani RNDr. Anna Patschová, PhD. a jej text si môžete stiahnuť tu. V tomto článku z nej vyberám niekoľko zaujímavých údajov.

Napríklad ten, že v rámci EU bolo v roku 2012 znečistených 38 % vodných útvarov tzv. difúznym znečistením (napr. hnojivá a pesticídy) a 22 % bodovým znečistením (napr. veľké priemyselné podniky, skládky odpadov, sklady, veľkofarmy so zvieratami, čerpacie stanice, bane, nemocnice). A to sa za posledných 30 rokov údajne zlepšila kvalita vodných útvarov (2).

V SR bol vtedy zlý chemický stav podzemných vôd dokumentovaný v 20 % vodných útvarov. Riziková analýza podzemných vôd v SR pre dosiahnutie dobrého chemického stavu do roku 2021 klasifikovala 8 útvarov (zo 75) podzemných vôd v riziku.

Z toho vyplýva, že až…

…1/5 zdrojov podzemnej vody je znečistená a v roku 2021 by malo byť stále znečistených 10 % zdrojov. 

A keďže nám podzemná voda dodáva viac ako 80 % pitnej vody, obavy sú na mieste. Najmä keď do pitnej vody pribúdajú nové toxíny, ktoré sa v skutočnosti zatiaľ veľmi nesledujú a neanalyzujú (lieky, drogy a iné).

Okrem toho sa pravidelne stanú rôzne havárie a úniky toxínov, ktoré vystavujú pitnú vodu výraznému riziku. Napríklad vo februári 2016 bol publikovaný článok (3), ktorý zverejnil už dlhšiu dobu známy problém so skládkou v blízkosti Žitného ostrova. Podľa analýzy do neho zo skládky uniká vyše 440 jedovatých chemických látok a tie zasahujú až 5 kilometrov do Žitného ostrova (vyriešiť tento problém bude stáť 20 – 113 mil. eur). Ak by ste neverili, že takéto úniky môžu byť problém, tak vedzte, že každý rok v tejto oblasti stúpne výskyt rakoviny skoro o 10 %.

Ďalší problém sú vodovody, ktoré si už tiež prežili nejaký ten rok a bohviečo sa v nich nachádza. Verejné vodovody zásobujú okolo 86 % obyvateľov SR.

Kto a čo nám znečisťuje vodu?

Vyznie to možno tvrdo, ale v konečnom dôsledku si ju „špiníme“ sami. Dôvod je jednoduchý, naše myslenie a spôsob života (myslím väčšinu ľudí) si vyžadujú existenciu a fungovanie poľnohospodárstva, priemyslu, dopravy, cestovného ruchu, nemocníc, baní či domácností. Samozrejme mnohé tieto oblasti potrebujeme a uľahčujú nám život.

Avšak určite by sa to dalo aj inak a lepšie. Napríklad používaním ekologickejších čistiacich prostriedkov a prírodnej kozmetiky, nižším užívaním a vyhadzovaním liekov a iných drog, alebo inými spôsobmi výroby. Lenže väčšina ľudí a podnikateľov na to kašle a tak to potom aj vyzerá a odzrkadľuje sa to aj na (ne)kvalite našej pitnej vody.

Hlavní znečisťovatelia podzemných vôd v SR teda sú:

• poľnohospodárstvo – hnojenie, pesticídy, živočíšne farmy, družstvá
• priemysel – chemický, kožiarsky, drevársky, ťažba uhlia a rúd, konečná úprava kovov, výroba celulózy a papiera, výroba železa a ocele,…
• skládky – odpady, nebezpečné látky
• domácnosti – neodkanalizované oblasti
• bane
• cestovný ruch – rekreačné zariadenia
• doprava – stanice, železnice, diaľnice
• sklady
• čerpacie stanice
• nemocnice
• teplárne
• odkaliská – uložený objem odpadov na odkaliskách v SR sa pohybuje v rozsahu od 1000 – 15 000 000 m³.

Z nich sa do pitnej vody uvoľňuje množstvo látok a mikroorganizmov, ktoré môžu spôsobiť viaceré zdravotné problémy. Z nich úplne najväčší problém pre stav vôd v SR predstavujú:

• Dusíkaté látky (dusičnany a dusitany)
• Pesticídy
• Iné chemické látky (ťažké kovy, chlór, iné)

V tabuľke si môžete pozrieť zoznam a popis toxínov a iných látok, ktoré sa najčastejšie nachádzajú v pitnej vode v SR nad limitom.

Zvýšený výskyt niektorých toxínov môže nastať v určitých ročných obdobiach. Napríklad na jeseň keď sa hnojí pôda a v období aplikácie rastlinných postrekov. Vtedy by ste mali byť obzvlášť opatrný a starať sa o kvalitu prijímaných tekutín.

A to myslím úplne vážne, pretože…

…veľké nebezpečenstvo pre zdravie predstavujú práve pesticídy a umelé hnojivá(zdroj dusíkatých látok). 

Ich prítomnosť vo vode je veľmi nepríjemná správa, a to najmä preto, že mnohé filtračné zariadenia ich nedokážu odstrániť z pitnej vody.

Malá útecha pre Slovákov je nižšie používanie pesticídov v SR v porovnaní s niektorými krajinami EÚ. Podľa údajov FAOSTATu dosiahla spotreba pesticídov v roku 2007 v krajinách EÚ 3,7 kg.ha-1 ornej pôdy, zatiaľ čo v SR sa v tomto roku aplikovali pesticídy v množstve 0,97 kg.ha-1 ornej pôdy.

Celkovo však vzrastá ich spotreba a v roku 2014 bola 5 196,9 ton, zatiaľ čo v roku 2011 to bolo 3 553 ton. Najviac sa používajú prípravky s obsahom látok glyfosát, chlormekvat, glyfosát-IPA a acetochlór. Spotreba umelých hnojív v SR je od roku 2003 tiež na vzostupe a v roku 2012 bola medzi 90,0 – 110,3 kg/ha.

Z pohľadu pesticídov je veľmi kontroverzná a v médiách rozoberaná látka práve glyfosát, ktorú nedávno prehlásilo Medzinárodné centrum pre výskum rakoviny za potencionálny karcinogén. Tento toxín je hlavná zložka najpredávanejšieho herbicídu Roundup od aktivistami nenávidenej spoločnosti Monsanto. Roundup sa aplikuje nielen na geneticky modifikované plodiny (sója, kukurica, bavlna, repka), ale používajú ho aj amatérski záhradkári na burinu. Tí väčšinou ani netušia o jeho nežiaducich účinkoch a schopnosti zotrvať v prírode a preniknúť do organizmu.

Viaceré analýzy odhalili, že sa bežne nachádza v potravinách a v moči ľudí. Napríklad bol objavený aj vo všetkých 48 testovaných vzorkách moču europoslancov.

Bohužiaľ, uvedené toxíny nie sú to jediné, čo vás môže nepríjemne prekvapiť v pitnej vode. Okrem nich sa vo vode môžu nachádzať:

• ropné látky (MTBBE)
• iné ťažké kovy
• mikróby
• lieky a farmaceutické prípravky
• kofeín
• hormóny (estrogény)
• EDTA z pracích prostriedkov

Najhoršie na tom je, že niektoré z nich sa pravidelne nesledujú, takže kvôli nim môže byť znečistených viac než 20% vodných útvarov. Analýzy vody z roku 2009, ktoré skúmali vzorky zo 4 vodárenských zdrojov v SR odhalili, že sa vo vode nachádzal kofeín a zvyšky liekov. Ich obsah vo vode bol síce pod povolenými limitmi, ale ich prítomnosť v pitnej vode naznačuje problém, ktorý sa môže časom prehlbovať.

V tomto smere sú na tom najhoršie odpadové vody, v ktorých sa obsah liekov a drog mení aj ročným obdobím a dňami v týždni (4). Počas zimy a jari je v odpadových vodách zvýšená koncentrácia antibiotík a v lete zasa antihistaminík. Počas celého roka sú v nej prítomné antidepresíva a lieky na vysoký krvný tlak a srdcovo-cievne ochorenia. Z drog sa v odpadových vodách nachádza hlavne marihuana, metamfetamín a zvyšky látok pochádzajúcich z cigariet. Cez víkend zasa stúpa spotreba extázy vo väčších mestách. Okrem nich sa v odpadových vodách nachádza zvýšený výskyt baktérií odolných voči antibiotikám.

Možno si hovoríte, že však to je len odpadová voda. Avšak súčasné technológie čistenia vody sú staré zhruba 100 rokov, takže mnohé toxíny nedokážu odstrániť a tie sa cez kolobeh prírody dostanú až do vášho pohára. Preto mnohí vedci (aj z STU v BA) vyvíjajú nové čistiace technológie a my môžeme len veriť, že sa im to čo najskôr podarí.

Váš (ne)priateľ chlór 

Aby toho nebolo málo, vodárenské spoločnosti nám do vody pridávajú ďalšie toxíny. Avšak v tomto prípade ich nemôžeme viniť, skôr im čiastočne ďakovať. Hovorím o pridávaní chlóru ako spôsobe dezinfekcie vody, ktorý eliminuje mikrobiologické a biologické znečistenia. K tomuto účelu sa najčastejšie používa plynný chlór (max. 0,3 mg/l) alebo oxid chloričitý (max. 0,2 mg/l).

O chlóre a jeho nebezpečenstve som už písal rozsiahly článok, preto v tomto článku len zhrniem najdôležitejšie fakty. Ešte predtým uvediem, že nie som z ekonomického hľadiska proti používaniu chlóru na dezinfekciu vody, ale musíme si uvedomiť, že je to jed.

Preto by mohli vodárenské spoločnosti alebo štát zabezpečiť, že po chlórovaní sa voda ešte niekde po ceste k nám prefiltruje. Prípadne by mohli prispievať domácnostiam na filtračné zariadenia (reverzná osmóza, filtračné kanvice a zariadenia). A ak by to bolo neekonomické…

…tak nech nám aspoň netvrdia, že voda z vodovodu je bezpečná.

Pretože v takmer každej chlórovanej pitnej vode sa nachádzajú dezinfekčné vedľajšie produkty (DBPs), ktoré sú 1 000-krát toxickejšie ako samotný chlór (5). DBPs vznikajú keď chlór reaguje s organickým materiálom, ktorý je už rozpustený vo vode.

Keďže sú DBPs veľmi vytrvalé vo vode, ľahko sa môže stať, že budete piť vodu, v ktorej sa ich nachádza 300 až 600 násobne viac než je limit stanovený Agentúrou pre ochranu životného prostredia (EPA). Ešte vyššie množstvo sa vo vode môže nachádzať po tzv. chlórovom šoku, ktorý sa pravidelne a bez upozornenia vykonáva vo vodovodných potrubiach, aby sa vyhubili baktérie odolné voči chlóru.

Okrem toho, DBPs sa môžu hromadiť v tele a spôsobiť zdravotné problémy aj po dlhých rokoch. Celkovo sa ich vo vode môže nachádzať viac ako 600 druhov a nie všetky boli podľa odhadov už objavené. Hlavné DBPs, ktoré vznikajú pri chlórovaní vody sú:

• Trihalometány (THMs) – chloroform, bromoform a iné
• Halogenoctové kyseliny (HAAs)

Zlá správa je, že DBPs majú prepojenie s rakovinou a reprodukčnými a vývojovými poruchami (6). Štúdie preukázali dvojnásobne zvýšené riziko vzniku rakoviny močového mechúra a konečníka pre ľudí, ktorí pijú chlórovanú vodu (7). Vo zvýšenom riziku sú fajčiari a každý, koho organizmus má zvýšený tzv. oxidatívny stres. DBPs sú tiež spájané s poškodením srdca, pľúc, obličiek, imunitného systému a centrálneho nervového systému.

Záver o vode z vodovodu

Takže ak to zhrniem, voda z vodovodu nie je až taká čistá, ako by sme chceli. Úprimne by som bol rád, ak by bola a mali by sme nové a čisté vodovodné potrubia, kvalitný zdroj vody a skvelé čističky, ktoré by nám pripravili výživnú pitnú vodu. Máme síce kvalitný zdroj vody, ale sami sme si ju znečistili a urobili (ne)pitnou.

Podľa Tomáša Kašpara, autora knihy „Neponáhľajte sa do rakvy”, nám vodárenské spoločnosti zamlčujú, že:

• 18  % obyvateľov má vodu trvalo vyhovujúcu (podľa noriem)
• 61 % obyvateľov má vodu občas vyhovujúcu
• 20 % obyvateľov má vodu trvalo nevyhovujúcu

Preto nám nezostáva nič iné ako vzdelávať sa o problematike vody, vytvárať tlak na zodpovedné inštitúcie (štát, vodárenské spoločnosti a iné) a hľadať optimálne riešenia pre naše zdravie a život.

V ďalšom článku sa dozviete, ako by mohli tieto optimálne riešenia vyzerať v praxi a aké tekutiny by ste mali prijímať.

Dovtedy by som sa od vás rád dozvedel, v akom stave je vaša voda z vodovodu, či ste si vedomý tohto problému a ako ho prípadne riešite.