MARTIN CHUDÝ
Začni žiť život podľa svojich predstáv
Patríte medzi ľudí, ktorí podceňujú pravidelný pitný režim a neviete koľko tekutín by ste mali prijímať? Alebo si naň naopak dávate pozor, ale ste zmätený, ktoré tekutiny sú pre vás optimálne? V oboch prípadoch je tento článok práve pre vás a nájdete v ňom odpovede na svoje otázky. Čítajte ďalej…
Poznámka: Tento článok nadväzuje na môj predchádzajúci článok o vode a je druhý v sérii 6. článkov. Pre vytvorenie uceleného obrazu o pitnej vode a pitnom režime si prosím prečítajte celú sériu (keď bude dokončená) a tento článok až do konca. Oplatí sa to, pretože som mu venoval (ako obvykle) desiatky hodín výskumu a táto téma sa týka nás všetkých.
Koľko tekutín mám prijať denne?
Taká maličkosť, ale taký problém. Vziať pohár kvalitných tekutín a pravidelne ho vypiť. Zdá sa to jednoduché, ale bohužiaľ to asi nie je také ľahké pre veľkú časť populácie. Pretože sú pomerne často dehydrovaní, čo sa prejavuje výrazne dožlta sfarbeným močom, ktorý navyše môže nepríjemne zapáchať. Zároveň je takýto moč málo objemný. Takýto stav je pre organizmus veľmi nežiaduci a v niektorých situáciách môže dokonca ohroziť život.
Ľudia jednoducho zabúdajú piť pravidelne, pretože nemajú vytvorený návyk a nedisponujú dostatkom informácií o dôležitosti pitného režimu. Asi vás neprekvapí, ak poviem, že pri pitnom režime je rozhodujúca farba vášho moču.
Ak je číra (max. slabo žltá) a moč je dostatočne objemný, tak máte dostatok tekutín. K tomu nepotrebujete poznať žiadne vzorce ako „8 pohárov denne“, „35 g na každé 1 kg hmotnosti“, alebo „0,2 – 0,4 l na každých 10 kg hmotnosti“. Podľa nich by ste mali prijať medzi 1 – 4 litre tekutín denne v závislosti na vašej hmotnosti.
Nakoniec to možno aj bude stačiť a udržíte si vďaka tomu číru (priesvitnú) farbu moču, ale ja by som nad tým veľmi nepremýšľal. Namiesto toho spoznajte svoje telo vďaka týmto 3 krokom:
V priebehu niekoľkých dní sa určite naučíte, aký objem a v akých intervaloch by ste mali približne prijímať, aby ste si udržali číru farbu moču. Následne vôbec nemusíte počítať celkový denný príjem, pretože ten sa bude meniť vplyvom počasia, stresu, tréningu či vášho metabolizmu (niekto sa potí viac, napr. ektomorf somatotypy).
Poznámka: Po tréningu sa nemusíte obávať dočasného nedostatku tekutín, pretože to je prirodzené. Počas tréningu pite podľa potreby a po ňom doplňte tekutiny tak, aby ste do 60 minút od jeho skončenia mali znova číry moč. Sfarbiť moč dožlta môže aj užívanie niektorých liekov a vitamínu B2 (riboflavín), preto si na to dávajte pozor a v takom prípade to nemusí byť znak dehydratácie.
Avšak pozor, ani s tekutinami to netreba preháňať, pretože všetko musí byť v rovnováhe. Nadbytok tekutín môže rozriediť obsah elektrolytov (ióny sodíka, draslíka, horčíka, vápnika a iné) v plazme a spôsobiť dočasné svalové a nervové problémy. Preto nemá zmysel liať do seba zbytočne prehnané množstvá tekutín. Jediné, čo potrebujete, je vytvoriť si správny návyk, ktorý vás bude sprevádzať do konca vášho života.
Aké nápoje mám prijímať?
Túto problematiku som už dávnejšie rozobral v jednom svojom článku. Preto vám odporúčam znova si ho prečítať (čítať článok). Z neho vytiahnem len zoznam nevhodných a vhodných nápojov, ktoré som mierne upravil. Najskôr tie nevhodné, ktoré by som mohol tiež ešte rozdeliť, pretože nie každý nápoj má rovnako negatívny vplyv na zdravie. Preto pridávam hviezdičku (*) pri tých najmenej vhodných a tie by ste nemali piť vôbec.
Zoznam nevhodných nápojov pre vaše zdravie:
Z uvedených nápojov len ťažko získate potrebné živiny (čiastočne len z vody z vodovodu) a naopak prijmete veľa cukrov, množstvo toxínov a môžete si narušiť trávenie. Niektoré sýtené a kolové nápoje vám síce môžu dočasne pomôcť pri trávení, ale ak máte tráviace problémy pravidelne, tak musíte vyriešiť príčinu týchto problémov a nehľadať skratky, ktoré môžu viesť k metabolickému poškodeniu.
Uvedené nápoje proste nepatria do vášho organizmu (myslím pravidelné užívanie), jedine ak by ste chceli dostať cukrovku, infarkt, Alzheimera či rakovinu. Ale to asi nechcete, však?
Prejdime preto k tým vhodným nápojom, ktorých je našťastie nadbytok. Pritom paradoxne vám stačí len čistá voda, ale tú bohužiaľ len ťažko získame z vodovodu, napriek všetkým tvrdeniam jej obhajcov (viac nižšie).
Zoznam vhodných nápojov pre vaše zdravie:
Čo je to čistá voda?
Vrátim sa ešte k čistej vode. Nepochybujem o tom, že máme na Slovensku veľmi kvalitnú pitnú vodu. Napríklad v Bratislave je údajne jedna z TOP pitných vôd na svete. Lenže ako som písal v predchádzajúcom článku, vplyv chlórovania, zastaraných potrubí, okolitého priemyslu, poľnohospodárstva či skládok môže spôsobiť, že sa…
Preto je potrebné tento problém riešiť a ušetriť si tak svoje zdravie. A to neplatí len pre vodu, ktorú pijete, ale aj pre tú, v ktorej varíte a umývate potraviny a z ktorej pripravujete kávu, čaj či iné nápoje.
Ako ideálne riešenie sa zdá vodná filtrácia, ktorá z vody dokáže odstrániť väčšinu toxínov. Lenže aj ona má nevýhody a svojich kritikov. Tí väčšinou síce pochádzajú z radov obhajcov vody z vodovodu, ale ich argumenty veľakrát dávajú zmysel a sú vedecky podložené (aj keď podľa nich je bezpečný aj chlór).
Ako to teda je? Máme piť vodu z vodovodu a vyhýbať sa vodnej filtrácii, ako nám to niektorí odborníci tvrdia? Tieto otázky skúsim rozlúsknuť v ďalšom texte.
Je prefiltrovaná voda nebezpečná?
Pred niekoľkými desiatkami rokov prišli na trh filtračné zariadenia, ktoré stáli vtedy desiatky tisíc korún. Lenže kto by nezaplatil aj takú sumu, ak sa môže ochrániť pred toxickým „bordelom“, ktorý sa vo vode nachádza?
Je pravda, že predajcovia používali aj manipulatívne a zavádzajúce predajné techniky (elektrolýza, meranie vodivosti), ale aj tak dnes už vieme, že ten „bordel“ sa skutočne môže nachádzať vo vode z vodovodu. Aj keď veľakrát len kvôli zastaranému potrubiu a nie kvôli znečisteniu vody v zdroji. Tak či onak, filtrácia mala a má svoje opodstatnenie.
Na druhej strane má aj svoje nevýhody, na ktoré radi upozorňujú obhajcovia vody z vodovodu. Podľa jedného z ich dokumentov je pitie vody prefiltrovanej reverznou osmózou doslova nebezpečné a zdraviu rizikové (1).
Dôvod je ten, že reverzná osmóza zbavuje vodu nielen toxínov, ale aj minerálnych látok a demineralizovaná voda je údajne zdraviu nebezpečná. Tu musím spomenúť, že názory sa veľmi líšia. Napríklad v 70-tych rokoch vyšiel knižný bestseller „The Shocking Truth About Water“, ktorý sa na náš trh dostal v roku 1998 pod názvom „Šokující pravda o vodě“.
Autori (Paul C. Bragg a Patricia Bragg) v nej odporúčajú piť len destilovanú vodu. Podľa nich sú anorganické minerály vo vode (aj minerálnej) neabsorbovateľné a napr. upchávajú cievy či spôsobujú obličkové kamene. V knihe a jej pokračovaniach odporúčajú prijímať len „organické“ minerály z potravín a v minerálnej vode sa jedine kúpať.
Som presvedčený, že zámer autorov bol dobrý, pretože už vtedy upozorňovali na chlór, fluorid a iné toxíny vo vode. Avšak súčasné vedecké štúdie potvrdili, že minerály z vody sú dostatočne biodostupné a vstrebávajú sa do krvi rovnako dobre ako tie z potravín (2, 3, 4, 5).
Poznámka: Vstrebateľnosť a využitie minerálov v organizme nezávisí len na ich príjme, ale napr. o absorpcii a využití vápnika rozhoduje aj jeho rovnováha s vitamínmi A, D, K2 a horčíkom.
Podľa jednej talianskej štúdie sa vápnik z minerálnej vody absorboval do krvi v množstve okolo 22 % (6). Pritom subjekty konzumovali počas testu toast a pili kávu či čaj. Tieto potraviny môžu vplyvom antinutrientov znížiť absorpciu vápnika a predpokladá sa, že pitie minerálnej a pitnej vody mimo jedál zvyšuje vstrebateľnosť ich minerálov.
Tým chcem povedať, že odborníci a výrobcovia sa asi nikdy presne nezhodnú na tom, aké tekutiny by sme mali piť. Takže zostáva nám len testovať vlastné telo, študovať vedu a poučiť sa z minulosti. Tak poďme študovať.
Podľa dokumentu českého „Státního zdravotního ústavu“ sú riziká demineralizovanej vody (ošetrenej reverznou osmózou) nasledovné (1):
Svoje tvrdenia podkladajú štúdiami, ktoré zistili, že pitím demineralizovanej vody nastáva u ľudí:
Okrem toho existujú štúdie už od 60-tych rokov (6), ktoré prepojili pitie demineralizovanej vody s vyšším rizikom úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia (7, 8) a niektorými typmi rakoviny (9, 10, 11, 12).
A k nim sa pripájajú tie, ktoré prepojili túto vodu s osteoporózou a neurodegeneratívnymi chorobami, alebo aj so zvýšeným celkovým rizikom úmrtia (13). A aby toho nebolo málo, tak existujú záznamy z rokov 2000-2002, podľa ktorých sa ľudia v Česku a na Slovensku, ktorí si nechali nainštalovať reverznú osmózu, sťažovali už po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch na únavu, slabosť, kŕče a srdcovo-cievne problémy (13).
Tieto dáta určite nemožno ignorovať, avšak sú to len pozorovacie a epidemiologické dáta. Napríklad z týchto štúdií nevieme, čo konzumovali sledovaní ľudia a koľko prijímali minerálov z iných zdrojov. Nepoznáme ich životný štýl a napríklad nevieme, či im v porovnaní s demineralizovanou vodou viac neublížil nadbytok toxínov vo vode, ktoré by vápnik a horčík čiastočne eliminovali. Tiež nevieme, či predstavuje demineralizovaná voda riziko, ak daná osoba konzumuje nutrične bohatú stravu a prijíma z nej až nadbytok minerálov.
Do tejto skupiny patrím čiastočne aj ja, pretože mám takú stravu a zároveň používam filtračné zariadenie (Brita). Preto potrebujeme poznať výsledky ďalších výskumov a zodpovedné úrady by nám ich podľa mňa mali poskytnúť. Potom budeme o niečo múdrejší a môžeme urobiť zodpovednejšie rozhodnutia.
Napríklad samotná WHO priznáva, že nie všetky štúdie potvrdzujú prepojenie medzi demineralizovanou vodou a uvedenými zdravotnými problémami a zatiaľ neexistuje presvedčivý dôkaz o škodlivosti demineralizovanej vody.
Nakoniec ani voda z vodovodu nie je hlavný zdroj minerálov (meria sa hlavne vápnik a horčík). Napríklad viac ako polovica pitných vôd v ČR neobsahuje dostatok vápnika (45 % vôd) a horčíka (80 % vôd).
Dokonca ak by aj dosiahla pitná voda vrchnú odporúčanú hladinu vápnika (80 mg/l) a horčíka (30 mg/l), tak stále vám zabezpečí (pri príjme 3 L vody denne) len 240 mg vápnika a 90 mg horčíka. To je necelá ¼ ich odporúčaného denného príjmu, ktorý aj tak považujem za minimálny.
Na prvý pohľad by síce takýto príjem z vody nebol najnižší, ale ak je vstrebateľnosť minerálov z vody okolo 22 %, tak potom je voda z vodovodu malým zdrojom minerálov a v porovnaní s potravinami nevýznamným. Význam tejto vody by mohol byť len vtedy, ak by mali ľudia v danej oblasti nekvalitnú stravu chudobnú na minerály.
Môj názor teda je, že…
Lenže je v tomto prípade riešením voda z vodovodu? Podľa mňa nie, pretože toxíny v nej sú nebezpečnejšie než deficit minerálov, ktorý táto voda aj tak nevyrieši. A minerály je potrebné prijímať hlavne zo stravy, kde ich je najviac. Tak aké je riešenie?
Čo mám teda piť?
Najskôr si určime ciele podľa dôležitosti. Tie by mohli byť:
Prvý cieľ u mňa ihneď vylučuje pitie súčasnej vody z vodovodu (bodaj by sa to raz zmenilo). A to sme ešte na Slovensku. V Británii či USA by to platilo aspoň trojnásobne. Malá výnimka by mohla byť odstáta voda z vodovodu, aby som sa vyhol chlóru.
Druhý cieľ nám hovorí, aby sme nepili ani vodu z tých filtračných zariadení, ktoré ju zbavujú minerálov. Tu vás trocha poteším, že dnes sa už používajú rôzne remineralizátory, ale je potrebné uviesť, že len minimálne doplnia minerály do vody.
V jednej irackej štúdii sa vo vode ošetrenej reverznou osmózou nachádzalo 5,3 – 25 mg/l vápnika a 9,5 – 18,2 mg/l horčíka (14). V prípade horčíka to nie je až tak málo, ale pôvodné hodnoty v neošetrenej vode boli 90,3 mg/l vápnika a 31,2 mg/l horčíka, čo sú dobré hodnoty.
Tretí cieľ nám jasné hovorí, pime vodu z vodovodu (proste je lacná) a nekupujme napr. balené vody, ktoré vychádzajú v prepočte najdrahšie a k tomu prehlbujú problém s vyhadzovaním plastov do životného prostredia. Našťastie je tento cieľ až posledný a verím, že aj vy chcete v prvom rade piť kvalitu. Poďme teda nájsť nejaký kompromis medzi kvalitou a cenou.
Ak ste na pochybách o kvalite svojej vody, tak ako prvý krok vám odporúčam nechať si urobiť rozbor pitnej vody. Ten vás bude stáť od 21,59 € až po 191 € , ale môže vás stáť aj 855,61 € za úplný rozbor. Základný rozbor si nechal urobiť aj Bloger roka 2015 v kategórii zdravie a životný štýl, Dušan Plichta. Zároveň porovnal svoju vodu s vodou z reverznej osmózy.
Vďaka tomuto poctivému prieskumu zistil, že jeho bratislavská voda sa zdá byť pomerne bezproblémová, aj keď nemeral pesticídy, ťažké kovy, ropné látky, hormóny, lieky, trichloretén a tetrachloretén. Jeho voda obsahovala akurát o niečo viac baktérií a dusičnanov (8,3 mg/l, limit je 50), ktorých obsah bol vyšší než je odporúčanie Ligy proti rakovine (<5 mg/l). Zároveň jeho voda obsahovala adekvátne množstvo vápnika a horčíka, zatiaľ čo voda z reverznej osmózy mala nižšie pH, obsahovala minimum minerálov (ale aj toxínov) a obsahovala extrémne veľa kultivovaných baktérií, čo značí zvýšené bakteriálne znečistenie vody.
Čo sa ešte týka vody z vodovodu, tak posledné analýzy z roku 2007 zistili prekročenie limitov len v 3,2 % prípadoch a zo zdravotne významných ukazovateľov sa zistilo prekročenie len v 0,3 % analýz. Na obsah dusičnanov sa vtedy vykonalo 6 383 laboratórnych skúšok a ich koncentrácia prekročila limitnú hodnotu len v 0,85 % a to predovšetkým v menších obecných vodovodoch. Podobné výsledky hlásia napríklad rozbory vody z roku 2015 v Trenčianskom kraji alebo aj v Česku (15, 16).
Žeby teda voda z vodovodu nakoniec splnila náš prvý cieľ o netoxicite vody? Ťažko posúdiť, pretože ich vierohodnosť narúšajú iné dáta, konkrétne zo Svetového dňa vody 2012 (17).
Tam nosili ľudia svoje vzorky vody (občas asi aj úžitkovú) a otestovalo sa 3 437 vzoriek, z ktorých prekročilo až 1 175 vzoriek (34,1 %) povolené limity pre dusičnany. Dusitany boli vyšetrené v 3 033 vzorkách, z čoho bolo 55 prekročení najvyššej medznej hodnoty.
Len nedávno, počas Svetového dňa vody 2015 a 2016, prinieslo na testovanie svoju vodu 409 (2015), resp. 434 (2016) zákazníkov len zo západoslovenského kraja (asi aj z Trenčína). V roku 2015 bol rozsah dusičnanov v testovanej vode 1,75 – 360 mg/l a pravidelne presiahli limit 50 mg/l. V roku 2016 bol rozsah dusičnanov od 2 – 210 mg/l. Celkovo zo 434 vzoriek nevyhovelo parametru dusičnany 185 vzoriek, čo je 42,6 %. Parametru dusitany nevyhoveli len 3 vzorky.
Po jeho vykonaní môžete urobiť zodpovedné rozhodnutia, ktoré však nebudú platné pre všetkých Slovákov. V tom je to zložitejšie. Na druhej strane to znamená, že možno budete môcť piť vašu vodu z vodovodu a nebudete potrebovať filtračný systém. Takže ušetríte aj peniaze.
Ak nastane táto situácia, tak vám gratulujem, ale obávam sa, že to tak nebude. Minimálne kvôli obsahu chlóru a následne vzniknutým dezinfekčným vedľajším produktom (DBPs), ktoré sú 1 000-krát toxickejšie ako samotný chlór (18), pričom rozbory vody drvivú väčšinu z nich ani nemerajú, keďže je ich viac ako 600 (19).
Vodu je síce možné nechať odstáť (aspoň 8 hodín), aby vyprchal chlór, ale čo sa mňa týka, tak stále som neprišiel na chuť ani odstátej vode. Proste mám z nej obavy a nie som presvedčený o jej prospešnosti.
Ak sú moje obavy namieste, tak potom vám odporúčam niektoré z filtračných zariadení (používam zatiaľ Britu). Táto alternatíva vám zabezpečí vodu bez chlóru, ťažkých kovov či pesticídov. Pre mňa je to zatiaľ optimálna voľba. Počiatočné náklady síce budú vyššie, ale z dlhodobého hľadiska sa to podľa mňa oplatí a vráti sa vám to na vašom zdraví.
V tomto prípade však treba vyriešiť náš 2. cieľ, ktorým je adekvátne množstvo minerálov vo vode. V tom vám môže trochu pomôcť remineralizátor vody, ale skôr sa zamerajte na kvalitnú stravu. Vďaka nej sa nebudete musieť obávať nedostatku minerálov.
Ak by vaša strava nespĺňala tieto parametre, čo je bohužiaľ realita väčšiny ľudí, tak vám odporúčam dopĺňať príjem tekutín a minerálov pomocou minerálnych a pramenitých stolových vôd. Skúste vyhľadať najmä tie, ktoré ponúkajú vodu v sklenených fľašiach (Budiš, Rajec, Mattoni), alebo cielene recyklujú PET fľaše (pokiaľ viem, robia to Slovenské pramene a žriedla – Budiš, Fatra a iné). Takto ušetríte aj životné prostredie.
Avšak pozor, tento zdroj tekutín má byť doplnkový, nie hlavný, pretože niektoré minerálne vody majú veľmi vysoký obsah rozpustných látok. Pravidelné pitie minerálnych vôd odporúčam aj tým z vás, ktorých strava je bohatá na minerály. Pretože z nich prijmete minerály rovnako dobre ako z potravín a zároveň nemusíte prijať žiadne kalórie. Ja si tiež veľmi rád pravidelne doprajem kvalitnú slovenskú či českú (žijem v Prahe) minerálku.
Poďme si celý článok na záver zhrnúť:
K bodom 3 a 4 doplním, že náklady na rozbor vody môžu byť niekedy vyššie, než kúpa filtračného zariadenia. Preto záleží na vás a vašom rozpočte, či sa rozhodnete vykonať rozbor vody. Určite je to ideálne, ale bohužiaľ neekonomické.
V ďalšom článku urobím veľký prieskum filtračných zariadení a odporučím vám konkrétne výrobky.
Napíšte mi prosím vaše skúsenosti s rozbormi vody a vodnou filtráciou.