Aké toxíny nás najviac ohrozujú, 1.časť (9.krok ku zdraviu)

Aký vplyv na vaše zdravie majú toxíny? Kde sa všade ukrývajú a odkiaľ sa dostávajú do vášho tela? Aké sú ich najväčšie zdroje a ktoré toxíny sa vo vás už teraz nachádzajú? Ktorým toxínom ste najčastejšie vystavený a ako sa im môžete vyhnúť? Viac v mojom 9.kroku ku zdraviu s názvom – Eliminujte toxíny…

Čo sa skrýva v našom tele?

Bežný človek je denne vystavený asi 6 000 chemikáliám. Toto číslo sa však neustále zvyšuje. Za posledných 50 rokov bolo na trh zavedené obrovské množstvo chemikálií a v súčasnosti je identifikovaných takmer 150 000 chemikálií a ďalších asi 1 500 nových chemikálii pribudne každý rok. Vzhľadom na ohromný nárast zdravotných problémoch v posledných desaťročiach, začínajú zodpovedné inštitúcie čoraz viac zdvíhať varovný prst nad mnohými týmito toxínmi. Mnohé z nich sú totiž silnými jedmi a spôsobujú rozsiahle zdravotné problémy. Podľa odborníkov sú environmentálne toxíny, aspoň čiastočne, zodpovedné za približne 20% ľudských ochorení a porúch.    

Niektoré z týchto toxínov sa celý život hromadia v ľudskom tele a následne sa dokonca prenášajú na ďalšie generácie. Jedna štúdia vedená Environmental Working Group (EWG) objavila v krvi novorodencov v priemere 287 toxínov vrátane ortuti, spomaľovačov horenia, pesticídov a teflónových chemikálií (1). Z týchto 287 chemikálií objavených v pupočníkovej  krvi novorodencov je známe, že:

• 180 spôsobuje rakovinu u ľudí a zvierat
• 217 je toxických pre mozog a nervový systém
• 208 spôsobuje vrodené poruchy alebo abnormálny rast v zvieracích testoch

V skutočnosti je veľmi ťažké určiť, ktorým toxínom sme najviac vystavení. Záleží to od životného štýlu, práce, bydliska či iných faktorov. Napriek tomu, Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb v USA (CDC) vykonáva od roku 2003 tzv. The Fourth National Report on Human Exposure to Environmental Chemicals (2). Táto štúdia zároveň nadviazala na National Health and Nutrition Examination Survey (NHANES), ktorý začal v roku 1999.

Táto biomonitoringová štúdia predstavuje najkomplexnejšiu štúdiu na svete v oblasti merania toxickej záťaže u ľudí. Pomocou merania chemikálií v ľudskej krvi a moči sa posudzuje úroveň vystavenia obyvateľov USA k environmentálnym chemikáliám. V roku 2009 bolo meraných 212 chemikálií u 8 000 Američanov. V roku 2012 bolo updatovaných 119 chemikálií a ďalších 34 nových chemikálií bolo pridaných do zoznamu.   

Napriek tomu, že sa jedná o svetovo najväčšiu štúdiu, stále sa v nej meria menej ako 1% všetkých chemikálií (6 000), ktorým je denne vystavený ľudský organizmus. Podľa výsledkov tejto štúdie ľudia najčastejšie prenášajú vo svojom tele týchto 6 chemikálií (3):

Polybromované difenylethery (PBDE) – skôr známe ako spomalovače horenia. Hromadia sa v ľudskom tuku a spôsobujú poškodenia pečenie, obličiek a neurologického systému. Táto chemikália je našťastie zakázaná v EU a mnohých iných štátoch.

Bisphenol A (BPA) – široko používaná chemikália, ktorá sa nachádza v mnohých plastoch, konzervách či hračkách. Nebezpečná je hlavne pre ešte nenarodený plod. Spôsobuje endokrinné poruchy a je spájaná s množstvom zdravotných problémov. 

Kyselina perfluoroktanová (PFOA) – PFOA a iné perfluorované chemikálie sa používajú na výrobu teplu odolných a nepriľnavých povrchov kuchynského riadu (teflón). Taktiež na výrobu tuku odolných obalov potravín a odevov odolným proti škvrnám. Tieto látky sú spájané množstvom zdravotných problémov ako neplodnosť alebo reprodukčné a vývojové poruchy.

Akrylamid – vzniká pri zahrievaní sacharidov na vysokú teplotu (hranolky, chipsy) a ako vedľajší produkt tabakového dymu. Nadmerné množstvo spôsobuje rakovinu a neurologické problémy.

Ortuť – silný neurotoxín, ktorý vedie k trvalému poškodeniu mozgu. V najväčšom nebezpečenstve sú deti a nenarodené plody. Veľkým zdrojom sú ryby a amalgámové plomby.

Metyl terc-butyléter (MBTE) – patrí do rodiny VOC (volatilné organické zlúčeniny). MBTE sa pridáva do benzínu a okrem vzduchu môže kontaminovať aj vodné zdroje. Spôsobuje neurologické a reprodukčné poruchy.

Ktorým environmentálnym toxínom sme najviac vystavení?

Okrem vyššie uvedeným chemikálií sme však dennodenne nadmerne vystavení mnohým iným toxínom, o ktorých ani netušíme. Medzi 10 najbežnejších environmentálnych toxínov patria (4):

1. PCB (polychlórované bifenyly) – aj keď ich produkcia bola zakázaná, v prírode sa nerozkladajú a koncentrujú sa v telách živočíchov a šíria sa v potravinových reťazcoch. Veľkým zdrojom sú ryby chované na farmách.      
2. Pesticídy – podľa Environmental Protection Agency (EPA) je 60% herbicídov, 90% fungicídov a 30% insekticídov rakovinotvorných. Okrem toho sú zvyšky pesticídov objavené v 50 až 90% potravín.
3. Plesne a iné hubové toxíny – 1 z 3 ľudí máva alergickú reakciu na pleseň. Hlavným zdrojom sú kontaminované budovy, arašidy, pšenica, kukurica a alkohol.
4. Ftaláty – tieto plastifikátory (zmäkčovadlá) dodávajú pružnosť a ohybnosť plastom. Ftaláty tvoria 90% zmäkčovadiel v PVC a nachádzajú sa v plastových obaloch, fľašiach či nádobách.
5. VOC (volatilné organické zlúčeniny) – sú hlavným prispievajúcim faktorom k ozónu. Podľa EPA majú vyššiu koncentráciu (2 až 5 krát) vo vnútorných priestoroch ako vonkajších (5). Vo vnútorných priestoroch nových stavieb boli objavené v priemere od 20 do 40 mg na m³. Pričom nežiaduce účinky začínajú už pri 10 mg na m³. Tieto toxické plyny sú emitované z farieb, čistiacich prostriedkov, vinylových podláh, kobercov, poťahových látok, lakov, deodorantov, kozmetiky, repelentov či osviežovačov vzduchu.
6. Dioxíny – chemická zlúčenina, ktorá vzniká pri spaľovaní komunálneho, kanalizačného alebo nebezpečného priemyselného odpadu. Taktiež pri výrobe chlóru alebo PVC. Majú vysoko bioakumulatívne schopnosti. Aj preto až 95% dioxínov môže pochádzať zo živočíšnych tukov. Aj preto je dôležité vyhľadávať živočíšne potraviny z tradičného domáceho chovu.
7. Azbest – tento izolačný materiál bol široko používaný v 50-tych až 70-tych rokoch. Ľahko sa drobí a vylučuje sa do vody alebo ovzdušia.
8. Toxické kovy – kovy ako arzén, ortuť, olovo, kadmium a hliník sa ľahko hromadia v ľudských tkanivách. Spôsobujú rakovinu, neurologické poruchy či Alzheimerovu chorobu. Taktiež znižujú produkciu červených a bielych krviniek a poškodzujú cievy. Ich veľkým zdrojom je pitná voda, ryby, vakcíny, pesticídy, antiperspiranty, stavebné materiály alebo amalgámové plomby.
9. Chloroform – táto bezfarebná tekutina má príjemný, nedráždivý zápach a mierne sladkú chuť. Do objavenia jeho karcinogénnych účinkov sa kedysi používal ako anestetikum. Dnes sa používa pri výrobe iných chemikálií, vo farmaceutickom priemysle alebo na výrobu pesticídov. Taktiež vzniká pri chlórovaní vody. Jeho zdrojom je ovzdušie, pitná voda a niektoré potraviny. Okrem rakoviny spôsobuje reprodukčné problémy, vrodené poruchy a poškodzuje pečeň a obličky.
10. Chlór – tento vysoko toxický žlto-zelený plyn je jeden z najpoužívanejších chemických činidiel. Spôsobuje množstvo zdravotných problémov ako podráždenie očí a pokožky, boľavé hrdlo, problémy s dýchaním. Poškodzuje hlavne pľúca. Hlavným zdrojom sú čistiace prostriedky, ovzdušie (ak žijete v blízkosti tovární, ktoré používajú chlór pri výrobe), pitná voda a voda, v ktorej sa sprchujete a kúpete (ak nepoužívate filter).   

Aký vplyv na zdravie majú toxíny?

Napriek mnohým zákazom a nariadeniam zodpovedných orgánov, akým je napríklad REACH (Regulation on Registration, Evaluation, Authorization and Restriction of Chemicals) (6), ktorý vyžaduje od spoločností v rámci EU, aby preukázali bezpečnosť ich chemikálií a produktov ešte pred uvedením na trh, sú milióny ton chemikálií ročne uvoľňované do životného prostredia. Tisícky z týchto chemikálií nie sú dostatočne preskúmané a neexistujú základné informácie o ich toxicite.

Mnohé z týchto chemikálií sa dokážu hromadiť v ľudskom organizme a v priebehu niekoľkých rokov môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy. V najväčšom ohrození sú väčšinou deti alebo ešte nenarodené plody, do ktorých môžu toxíny ľahko preniknúť z vlastnej matky. V dnešnej dobe prakticky nikto nevie presne určiť škodlivosť jednotlivých chemikálií a čo môžu spôsobiť. Podľa the American Cancer Society môže environmentálne znečistenie spôsobiť (7):

• Rakovinu
• Alzheimerovu chorobu
•  Parkinsonovu chorobu
• Astmu
• Nervové poruchy a hyperaktivitu
• Emfyzém
• Upchatý nos a pálenie očí
• Bolesti hlavy a svalovú bolesť
• Pálenie a mravčenie pokožky
• Podráždenosť a zmätenosť
• Nedostatok koordinácie a iné symptómy

Toxíny dokážu napodobňovať hormóny 

Mnohé z toxínov, ktorým sme dennodenne vystavení, sú takzvané „endokrinné narušitele“ (EDC), čo znamená, že narúšajú hormonálnu sústavu. Od roku 2000 sa počet identifikovaných EDC dramaticky zvýšil. V súčasnosti je o skoro 800 chemikáliách známe, že sú schopné nežiaduco ovplyvňovať hormonálne receptory, syntézu a konverziu hormónov. Avšak len malá časť týchto chemikálií bola preskúmaná v testoch, ktoré by identifikovali ich endokrinné účinky na zdravý organizmus.

Endokrinné narušitele a ich vplyv na zdravie rozsiahlo dokumentuje publikácia „Endocrine disrupting chemicals – 2012“, ktorú vydala organizácia IOMC (The Inter-Organisation Programme for the Sound Management of Chemicals) v spolupráci s viacerými inštitúciami ako UNEP (United Nations Environment Programme) či WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) (8). Táto publikácia upozorňuje na veľké nebezpečenstvo EDC, ktoré už v malých dávkach môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy. Navyše, tieto hormonálne narušitele negatívne ovplyvňujú nielen ľudí, ale aj divo žijúce zvieratá.

Štúdie vykonané na ľuďoch, divo žijúcich zvieratách a laboratórnych zvieratách preukázali, že EDC negatívne zasahujú do metabolizmu, ukladania tuku, rozvoju kostí či imunitného systému. Okrem toho, EDC majú schopnosť brániť rozvoju a funkcii tkanív a orgánov, a preto môžu v priebehu života zmeniť náchylnosť k rôznym typom ochorení. EDC sú spájané s reprodukčnými a metabolickými poruchami, rakovinou, problémami so štítnou žľazou, neurologickými poruchami či imunitnými problémami. Tiež nesú svoj podiel viny v populačnom poklese divo žijúcich zvierat. 

Aj z týchto dôvodov volá publikácia od IOMC po zlepšení metód pre určenie vplyvu EDC na živé organizmy. Dodnes totiž neexistuje žiadny ucelený systém alebo adekvátne vedecké metódy, ktoré by dokázali presne identifikovať všetky EDC a ich vplyv na organizmus.

Najväčšiemu nebezpečenstvu zo strany EDC sú vystavené deti, a dokonca ešte nenarodené plody vo vývoji. Vystavenie sa EDC počas skorého vývoja plodu môže spôsobiť poruchy endokrinného systému plodu aj vtedy, keď je matka navonok zdravá. Riziko je vysoké najmä počas skorého vývoja, keď môžu byť ovplyvnené viaceré vyvíjané tkanivá. Endokrinné poruchy a ochorenia navodené počas skorého vývoja plodu sa môžu objaviť až o desaťročia neskôr a vystavenie sa len jednej chemikálií môže viesť k viacnásobným zdravotným rizikám u vystavených jedincov. 

Napríklad, mesačný cyklus zmien v hladine hormónov u dospelých žien, ktorý spôsobuje ovuláciu, a na ktorom závisí ženská plodnosť, je naprogramovaný v priebehu vývoja plodu akciami estrogénov a androgénov. Malé odchýlky v estrogénovej akcii počas vývoja plodu môžu zmeniť reprodukčnú os v dospelosti a znížiť plodnosť.

Endokrinné narušitele nanešťastie neovplyvňujú len priame potomstvo, ale ich negatívne účinky sa môžu prenášať aj na ďalšie a ďalšie generácie. Bolo preukázané, že exogénne chemikálie produkujú dedičné transgeneračné účinky, ako výsledok ich schopnosti pozmeniť epigenetické procesy (10). Tento problém sa prvýkrát vynoril pri štúdiách, v ktorých bol len jedenkrát podaný anti-androgénny pesticíd (vinclozolin) myšiam vo vývoji, a to v čase, kedy boli semenníky v kritickom období vývoja. Vinclozolin spôsobil nežiaduce účinky na vývoj semenníkov a tento efekt sa preniesol na nasledujúce 3 generácie myší. 

Tento efekt je pravdepodobne spôsobený epigenetickými zmenami, ktoré boli prenesené z jednej generácie do ďalšej cez zárodkové bunky. Pri množstve exogénnych chemikálií sa zistilo, že ovplyvňujú epigenetické mechanizmy a produkujú účinky v niekoľkých generáciách zvierat. Vedci ešte nemajú úplne jasno, ako fungujú tieto mechanizmy, ale vďaka dostupným dátam tvrdia, že je veľmi pravdepodobné, že vystavovanie sa chemikáliám počas tehotenstva ovplyvní zdravie niekoľkých ďalších generácií ľudí alebo divoko žijúcich zvierat, ktoré neboli sami vystavení týmto chemikáliám. 

Skutočnosť, že exogénne chemikálie môžu poškodiť niekoľko ďalších generácií aj u ľudí, dokazuje jeden historický príklad z 20.storočia. Medzi rokmi 1940 a 1970 bolo desiatkam miliónov tehotných žien v USA, ale aj Európe, podávaný syntetický estrogén diethylstilbestrol (DES), ktorý mal pôvodne zabrániť potratu alebo komplikáciám v rizikových tehotenstvách (11). Neskôr sa podával aj zdravým ženám, aby mali „zdravšie“ deti. Tento farmaceutický hormonálny narušiteľ spôsobil množstvo neočakávaných reprodukčných porúch a chorôb u synoch a dcérach žien, ktoré ho užívali počas tehotenstva.  

Neskôr sa dokonca zistilo, že DES je neúčinný v redukcii potratov, ale zato stihol spôsobiť rozsiahle reprodukčné poruchy v nasledujúcich generáciách. DES je už v súčasnosti dobre zdokumentovaný transplacentárny karcinogén, ktorý preniká cez placentu a zasiahne plod, v ktorom nežiaduco ovplyvní vývoj tkanív, orgánov a spôsobí nespočetné množstvo problémov vrátane rakoviny.

DES bol nakoniec zakázaný, ale spôsobil veľkú lekársku katastrofu, ktorá má ešte do dnešného dňa svoje následky. Čo je ešte znepokojujúce, všetky nežiaduce účinky, ktoré boli objavené v zvieracích štúdiách s DES, sa objavili aj u ľudí. To znamená, že história s DES jasne preukázala, že nežiaduce účinky spôsobené v zvieracích štúdiách sa skutočne stali aj u ľudí. Takže môžeme predpokladať, že aj ostatné EDC, ktoré v zvieracích štúdiách vykazujú vážne nežiaduce účinky, budú tieto účinky spôsobovať aj u ľudí.

No a kde môžeme natrafiť na endokrinné narušitele? Prakticky všade. EDC sa nachádzajú v rôznych obaloch, elektronike, čistiacich prostriedkoch, nábytku, kozmetike a farmaceutikách. EDC sú uvoľňované do vôd, pôdy a atmosféry počas výroby, použitia alebo likvidácie materiálov a tovarov, počas produkcie a spracovania potravín či prírodnými procesmi.

Medzi najznámejšie EDC patria perzistentné organické polutanty, v skratke POPs. Najznámejšie POPs sú pesticídy, priemyselné chemikálie a tzv. vedľajšie produkty ako dioxíny, polychlórované bifenyly (PCB), DDT, polybromované difenylethery (PBDE),hexachlórbenzén (HCB), aldrín, chlórdan, furány (PCDD/PCDF) alebo polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU). Používanie POPs bolo v roku 2004 upravené Štokholmským dohovorom o POPs, v ktorom sa stanovili prísnejšie kritéria pre ich používanie a uvoľňovanie do životného prostredia (12).

To však nič nemení na tom, že POPs sú extrémne nebezpečné a akonáhle sa dostanú do životného prostredia, dokážu v ňom vydržať stovky rokov a šíriť sa napríklad vzduchom na také miesta, v ktorých sa nikdy nevyrábali a nepoužívali ako Arktída a Antarktída. Navyše, POPs sa môžu ľahko hromadiť v tukovom tkanive ľudí a zvierat a z dlhodobého hľadiska spôsobiť množstvo zdravotných problémov. Prakticky už teraz je známe, že látky ako dioxíny, DDT či PCB sa nachádzajú v každom človeku či zvierati.

POPs však nie sú jediné hormonálne narušitele. Medzi endokrinné narušitele patria aj iné látky ako olovo, ortuť, kadmium, arzén, ftaláty, bisphenoly, benzopyrén, kyselina perfluoroktanová (PFOA), triclosan, parabény či dokonca izoflavóny (genistein, daidzein), ktoré sa nachádzajú napríklad v sóji. Zoznam všetkých EDC je skutočne široký, avšak stále veľmi nedostatočný, vzhľadom na stále neexistujúce metódy pre ich objavenie a analýzu.

Vyhnúť sa EDC je skutočne veľmi ťažké, ale našťastie sa dá vyhnúť ich nadbytku, a to vhodnou úpravou stravy a životného štýlu. Tiež nadobudnutím určitých vedomostí a vytvorením si určitých návykov je možné eliminovať veľké množstvo EDC a iných chemikálií. Konkrétne návody, ako sa vyhnúť EDC prinášam v ďalších článkoch.           

P.S. Vzhľadom na množstvo obsahu, ktoré som spracoval do 9.kroku ku zdraviu, budem v článkoch uvádzať len tie najdôležitejšie informácie, ktorých je však výrazne minimum. Každý jeden článok by si vyžadoval oveľa rozsiahlejší popis, ktorý vám našťastie už čoskoro prinesiem na mojej internetovej stránke www.martinchudy.sk a v pripravovanej knihe.